Živá strava : diéta alebo životný štýl?

Raw food, teda surová strava alebo vitariánstvo je jednoznačne životný štýl a nie nejaká jednorazová alebo dlhodobá diéta. Nejde len o zmenu stravovania, ale aj o zmenu v živote, keď si začnete uvedomovať, čo do svojho tela prijímate a čo vaše telo z prijatej potravy môže zúžitkovať.

Filozofia vitariánstva 

Vitariánstvo vychádza z toho, že človek sa svojou anatómiou a fyziológiou radí k bylinožravcom a primátom a preto je pre nás prirodzená aj ich strava, t.j. surová rastlinná strava. Ide teda o princíp prirodzeného stravovania, keď organizmus maximálne zásobime výživnými a pre telo potrebnými látkami, aby sa čo najmenej namáhalo s ich trávením. Nevhodnými potravinami sú všetky živočíšne produkty vrátane mlieka, ako aj všetky tepelne a chemicky upravené potraviny. Ide teda o konzumáciu zeleniny, ovocia, strukovín, orechov, semienok a rôznych druhov klíčkov v surovom, prirodzenom stave alebo upravených marinovaním, klíčením, sušením pri nízkych teplotách, či mixovaním. Hlavnou zásadou je neprekročiť teplotu 42 stupňov C, iba tak sa zachovajú v potrave všetky antioxidanty, vitamíny, enzýmy a všetky bielkoviny, sacharidy a tuky zostanú v najlepšej využiteľnej forme. Ale pozor, potrebné je rešpektovať aj vhodné kombinácie jednotlivých potravín, aby v tele nedochádzalo ku kvaseniu potravy, ale k vyživeniu tela a ľahkému tráveniu.

Ako kombinovať 

Potraviny by sme mali kombinovať čo najmenenj, tzn. nemali by sme jesť zeleninu s ovocím, ovocie s orechami, zeleninu so semienkami. Na trávenie orechov a semien potrebujeme šťavy kyslého charakteru. Obilniny a strukoviny si vyžadujú zásadité šťavy. Kyseliny a zásady sa navzájom neutralizujú a preto ak zmiešame tieto rôzne tráviace šťavy, potrava zostane v žalúdku nestrávená, bielkoviny začnú hniť a škroby kvasiť. Výsledkom je plynatosť, bolesti brucha, pálenie záhy, pocit ťažkého žalúdka, ale nielen to. Je to začiatok vzniku rôznych druhov chorôb.

Nebudú mi chýbať potrebné živiny? 

Netreba sa snažiť zjesť počas dňa narozmanitejšie druhy potravy alebo sa obávať nedostatku niektorých zložiek, čo je napríklad dlhodobo preberanou témou u vegetariánov a vegánov. Ak totiž organizmus nezaťažujeme a neškodíme mu stravou, má úžasnú schopnosť vytvoriť si dlhodobé zásoby špecifických zložiek, dokáže efektívne využiť i malé množstvo potravy. Takže aj keby ste dlhšiu dobu určitý druh potravy vôbec nejedli, nemusíte sa obávať nedostatku nejakej minerálnej látky alebo vitamínu. Rovnako je to pri hladovkách. Pri niekoľkodňovom hladovaní si organizmus z tela odbúra to, čoho je nadbytok a využije maximum toho, čo potrebuje z potravy, ktorú prijmete. Okrem toho sa tieto špecifické zložky nachádzajú v rovnakej alebo podobnej forme ako v iných druhoch ovocia a zeleniny.

Pitný réžim 

Dôležitý je samozrejme pitný režim. Piť možno iba nekonzervované ovocné a zeleninové šťavy, maceráty z byliniek, ktoré si deň predtým namočíte do vlažnej vody a necháte celú noc odstáť. Na raňajky zvoľte napr. 1/2 l ovocnej alebo zeleninovej šťavy. Maceráty z byliniek si pripravíte jednoducho, zaliatím vlažnou vodou a lúhovaním. Denne treba vypiť minimálne 1,5 - 2 litre tekutín. Tekutiny sa vždy pijú nalačno, nikdy nepite počas jedla a po jedle počkajte minimálne 30 minút, kým sa opäť napijete. Úplným tabu by pre vás mala byť káva, čaj, alkohol, malinovky, ale aj minerálky a konzervované džúsy.

Či je takýto typ stravovania vhodný pre vás, je to na vás.